Prievidza v stredoveku

Včasnostredoveké osídlenie mesta dosvedčuje okrem archeologických nálezov aj prvý dokument obsahujúci zmienku o Prievidzi, Zoborskú listinu z roku 1113. Dozvedáme sa tu o lokalite s názvom Prievidzany (Preuigan). V priebehu stredoveku dochádza k premenovaniu na súčasnú podobu. Akýmsi predchodcom privilegovaných stredovekých miest sa stali trhové centrá. Prievidzská osada využila svoju lukratívnu polohu na križovatke viacerých cestných ťahov, začala organizovať pondelňajšie trhy a zriadila mýtnu stanicu.

Od druhej polovice 12. storočia spadala horná Nitra bíňskej vetve rodu Hont Poznanovcov. Dedičom vlastníka Pangráca sa stal jeho prostredný syn Kazimír. Kazimírov potomok Peter nadobudol Prievidzu, vybudoval si tu obytnú vežu, ktorá v 70. rokoch 13. storočia odolala obliehaniu kráľovského vojska.

Začiatkom 14. storočia, po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho, sa Prievidza dostáva pod správu kráľovského rodu Anjouovcov, z dovtedy trhového strediska sa stáva Prievidza mestom.

V roku 1383, 28. januára, boli kráľovnou Máriou udelené Prievidzi mestské výsady. Touto listinou bolo mesto povýšené medzi ostatné kráľovské mestá. Remeselnému rozvoju pomohlo aj kráľovnou udelené míľové právo. Prominentným študentom tejto doby sa stal Michal z Prievidze. Študoval vo Viedni, neskôr pôsobil v službách kráľovnej Alžbety. V 15. storočí sa etnikum prievidzského obyvateľstva vyvážilo. K najbohatším mešťanom však naďalej patrili nemeckí mešťania.