Prievidza v novoveku a v novej dobe

V období 18. storočia sa darilo remeselníctvu i obchodu. V Prievidzi prevládala cechová výroba, remeselníci sa delili podľa svojho odvetvia do viacerých cechov.

Bojnické panstvo celé desaťročia spochybňovalo mestské výsady udelené kráľovnou Máriou Prievidzi. V 60. rokoch 18. storočia boli tieto privilégiá označené súdom za zastarané a neplatné, Prievidza sa ocitla v postavení poddanskej obce. V roku 1771 bol skonfiškovaný mestský majetok, to podnietilo vzburu žien, ktorá trvala až 6 týždňov.

V Prievidzi, ktorá spadala pod maďarských Pálfiovcov, nepôsobili v revolučných rokoch 1848/49 žiadni národní buditelia. Mnohí bohatí mešťania však vstúpili do národnej gardy založenej prievidzským farárom Alojzom Forgáčom. Začiatkom januára 1849 prišli do mesta slovenskí dobrovoľníci, prievidzská garda sa rozpadla a J. M. Hurban vyhlásil pokojný pochod mestom. Došlo k zblíženiu slovenských dobrovoľníkov s Prievidžanmi. V roku 1849 sa mesto stalo sídlom slúžnovského úradu, neskôr i sídlom slúžnovského okresného súdu.

Na prelome 19. a 20. storočia prebiehala násilná maďarizácia. V školách sa vyučovalo po maďarsky, vychádzali maďarské noviny, organizácia F. M. K. E. šírila promaďarské myšlienky.

Po tom, čo politická a ideová pluralita ustúpila Hlinkovej slovenskej ľudovej strane, bolo hlavné prievidzské námestie premenované z Masarykovho na Hlinkovo námestie. Vojnová konjunktúra odstránila nezamestnanosť v regióne. Od roku 1941 v Prievidzi boli židovskí obyvatelia obmedzovaní, prenasledovaní a neskôr transportovaní do koncentračných táborov v Poľsku. Nemecký útok na Prievidzu sa uskutočnil z 13. 9. na 14. 9. 1944. Mesto oslobodili príslušníci 2. ukrajinského frontu popoludní 4. 4. 1945. Hlinkovo námestie bolo premenované na Stalinovo.

Päťdesiate roky boli charakteristické rozsiahlou výstavbou predovšetkým bytových jednotiek. V nasledujúcom desaťročí pokračoval trend rýchleho rastu obyvateľstva, priemyselného rozvoja, predovšetkým v oblasti energetickej, banskej a chemickej výroby. V roku 1964 sa Prievidza rozrástla o dve dovtedy samostatné obce, Hradec a Malá Lehôtku. Prievidza bola významným mestom Nitrianskeho kraja. Až v roku 1960 bola pripojená k novovzniknutému Stredoslovenskému kraju.

Počas Nežnej revolúcie demokratickú platformu mesta reprezentovali rôzne študentské hnutia a Občianske fórum, neskôr Verejnosť proti násiliu. Významnou udalosťou boli prvé slobodné komunálne voľby, ktoré sa uskutočnili v novembri 1990, za prvého primátora mesta bol zvolený Miloš Souček.