Šťastie zo spodnej zásuvky

Všetky deti sa búrlivo rútili z triedy, nevediac sa dočkať príchodu domov po náročnom dni.  Iba jedna lavica bola stále obsadená. Sedel tam chlapec. Jeho pohľad bol prázdny. Necítil hnev ani radosť. Líca mu oblievala červeň. Vzduch v miestnosti zrazu zostal akýsi priťažký, rozhodol sa otvoriť okno. To, čo však uvidel, ho prekvapilo. Žiadna ulica, žiadni spolužiaci opúšťajúci budovu. Pred jeho očami sa točil silný vír, ktorý zakrýval všetko naokolo. Vystrašený chlapec sa snažil okno zatvoriť, nešlo to. 

„Mňa sa nemusíš báť, chlapče,“ čosi povedalo. Chlapec zmeravel, no vrava pokračovala, „ja som hlas, hlas ktorý prichádza z minulosti. Bol som súčasťou každého okamihu, ktorý sa v dlhej ľudskej histórii odohral. Videl som toľko, koľko ľudský mozog by nebol schopný spracovať.  Žiaľ, biedu, krivdu, smrť, ale aj lásku, nádej, vieru a dobro. Prečo tu stojíš a hľadíš na mňa tak bezducho? Si ešte mladý, plný síl a energie.“ 

„Som nešťastný. Prvý ročník na gymnáziu nie je jednoduchý. Všade stretávam nových ľudí, chodím po neznámych chodbách, počúvam informácie, ktoré som doteraz nepočul, život sa mi celkom zmenil. Všetko, čo som poznal, ostalo za mnou. Teraz som vystrašeným nováčikom a smútim za starými časmi, kedy bolo všetko tak detsky jednoduché.“  

„Chlapče, nemal by si byť nešťastným, si predsa žiakom Gymnázia Vavrinca Benedikta Nedožerského, s viac ako storočnou históriou. Táto škola je významná tak, ako ľudia, ktorí v nej pôsobili, pôsobia, študovali a študujú. Ján Šindelář, prvý dočasný správca Československého štátneho reálneho gymnázia Franka Sasinka, z ktorého sa neskôr odvodilo Gymnázium Vavrinca Benedikta Nedožerského, mal mnoho prekážok, ktoré mu dávali nejeden dôvod vzdať sa. On ako i väčšina pedagogického zboru nevedeli po slovensky, nemali dostatok kníh, z ktorých by mohli mládež vzdelávať.  František Paulus, jeho nástupca na čele školy, bol neraz konfrontovaný za svoje politické presvedčenia, s ktorými sa Slovenská ľudová strana nestotožňovala. Viliam Lenčo sa stal prvým Slovákom na poste riaditeľa gymnázia, neskôr ho vystriedal  Ján Martin Novácky, korektný človek s katolíckym duchom. Ich príbehy hovoria o tom, že náplňou života nie je, aby všetko bolo jednoduché, vždy podľa našich predstáv. Život je o výzvach, ktoré prekonávame, o zmenách, ktorým sa prispôsobíme, a o realite, ktorej čelíme.“ 

„ Ďakujem, tvoje slová mi pomohli nájsť šťastie, ktoré podobne ako príbehy prvých riaditeľov sa ukrývalo v spodnej časti zásuvky.“